Dyslexia

O dylexii už bolo napísané veľmi veľa. Vo vedeckých magazínoch sa ukazuje veľa spracovaní ohľadne príčin jej vzniku, podmienok ovplyvňujúcich možnosť jej vývoja alebo teórií týkajúcich sa jej terapie. Napriek vedeniu takých mnohých vedeckých výskumov dyslexie ako ja iných dysfunkciám učenia alebo koncentrácie, tie problémy sa však stále zdávajú byť neriešiteľné, a osoby, ktoré trpis pre tieto zaburzenia stále nezískavajú adekvátnu pomoc. Nie je teda čudná obrovská popularita vydanej v Poľsku pred niekoľkými rokmi knihy „Dar dysleksji”, a následne jej pokračovania - knihy „Dar učiť sa” Ronalda D. Davisa.

Teória Davisa prezentovaná v týchto knihách sa tým odlišuje od stricte medicínskych spracovaní, že vznikla vo veľkej miere na základe vlastných skúseností autora aj pozorovania, ktoré urobil na sebe samom. Spracované ním na tom základe spôsoby terapie sú implementované v ním utvorenom centre Davis Dyslexia Correction Center, a účinnosť terapií vedených v tom centre je mimoriadne vysoká, lebo nadobúda vyše deväťdesiat percent.

Porozumieť dyslektikovi

Čo determinuje takú obrovskú popularitu a účinnosť metódy Davisa ako terapie dyslexie? Určite rozhodujúcim faktorom je autorov prístup k samému „problému” dyslexie, ktorý nepopisuje ako problém sám o sebe, ale ako odlišnosť vo vnímaní sveta.

Davis do 38. roku života bol analfabetom, ako sám seba nazýva. Vedel čítať a písať, ale keďže to boli preňho natoľko unavujúce a náročné aktivity, eliminoval ich zo svojho života nakoľko to bolo možné. Napriek tomu absolvoval inžinierske štúdium. Vďaka svojim sklonom k analyzovaniu a zvedavostii, hľadal príčiny svojich problémov, ktorých mu nepomohla vyriešiť tradičná medicína. Na ceste série skúseností urobených na sebe zistil, že problémy s čítaním, ktoré skúšal, miznú, kedy sa mu darí udržiavať vnímanie sveta „stabilizovaným” spôsobom, teda ovládnuť stav dezorientácie. Osoby ktoré nie sú dyslektikmi môžu mať problém pri porozumení týchto pojmov, no dyslektici perfektne rozumejú, o čom hovorí Davis.

Aby sa porozumelo dyslektikovi, treba poznať základné termíny, ktoré využíva Davis pri popisovaní problému dyslexie: neverbálne myslenie aj dezorientácia.

Čo máme v hlave: obraz alebo slovo?

Ľudia využívajú dva druhy myslenia:

Verbálne myslenie je spôsob myslenia, v ktorom využívame slová opisujúce veci aj symboly. Neverbálne myslenie je myslenie pomocou obrazov. Väčšina osôb využíva v istej miere oba spôsoby myslenia, ale u dyslektikov preváža neverbálne myslenie. Ten spôsob myslenia je oveľa rýchlejší a sa koná vo veľkej miere v podvedomí. Môžeme ho porovnať do trojdimenzného filmu. Keďže taký spôsob myslenia dovoľuje pozerať na svet z oveľa širšej perspektívy ako pri verbálnom myslení, dyslektici sú najčastejšie veľmi kreatívne osoby, majú schopnosti strategického myslenia aj nájdenia jednoduchých riešení ´ťažkých problémov. Majú perfektne vyvinutú predstavivosť, v tom priestorovú predstavivosť. To sú o. i. tie „dary” dyslexie, o ktorých píše Davis.

Najdôležitejšia je však schopnosť spustiť neobyčajný myšlienkový postup: dyslektici, kedy sú niečím mimoriadne intrigovaní alebo sa cítia stratení, vstupujú do stavu tzv. dezorientácie.

Dezorientácia – ako ju opísať?

Podľa Davisa, všetky symptómy dyslexie sú symptómami dezorientácie. Treba tu pamätať, że Davis nazýva spoločným heslom dyslexie všetky problémy spojené s dysfunkciami učenia a koncentrácie, ako napríklad dyslexia, chápaná ako problémy s čítaním, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia, ADD alebo ADHD.

Čo cíti dyslektik v stave dezorientácie Davis ukázal cez jednoduchý experiment. Ukazoval totiž rôznym osobám obraz otáčajúcej sa špirály. Všetci, bez ohľadu na to, či to boli osoby dyslektické alebo nie, sa vyznačovali veľmi podobnými symptómami: žiadna z osôb nevedela určiť rýchlosť, s akou sa otáča špirála, všetci mali problémy pri určení minutia času, správnom opakovaní ťažkých fráz aj udržaní rovnováhy. Veľa osôb malo tiež mdloby. Dyslektici podliehajúci experimentu navyše hovorili, že to sú také isté symptómy, aké zaznamenali v momente čítania.

Čo je teda táto dezorientácia?

Kedy dyslektik stretáva počas čítania výrazy, ktoré nevytvárajú v jeho myšlienkach obrazu, (je to spojené s neverbálnym myslením), skúša pocit zmätenia, čo zase vyvoláva dezorientáciu. Dezorientácia zase spôsobuje dysfunkcie percepcie sveta okolo. Vtedy sa ukazujú symptómy, ktoré znamenajú dyslexiu : niektoré litery sú prestavené, niektoré výrazy menia postavenie vo vete, niektoré celkom miznú. Je to negatívny vplyv dezorientácie. Pozitívnym vplyvom dezorientácie je napr. možnosť rozčleniť predmety a okolí. Tento stav totiž dovoľuje pozerať na daný predmet z rôznych perspektív, otáčaním ho v myšlienkach. „Pripomína to trochu otáčanie trojdimenzného modelu v počítači. Využitie rôznych perspektív dovoľuje identifikáciu objektu, a následne dezorientácia mizne.” Dyslektici, ktorí majú problémy s čítaním, skúšajú krátkodobé stavy dezorientácie.

Dezorientácia – alternatívna realita

Davis ukazuje trochu iný charakter dezorientácie u osôb trpiacich pre AAD, dyskalkúliu a dysgrafiu. U tých osôb dezorientácia je len v období skorého detstva. Napriek tomu v dobe rozvoju dieťaťa prirodzený stav orientácie aj stavy dezorientácie účinkujú spolu a spolupracujú so sebou natoľko silne, že znetvorujú vnímanie okolia, pri tvorení alternatívnej reality.

Treba si pamätať, že tvorenie alternatívnej reality prekáža percepcii reálneho okolia, a v dôsledku vedie k vytváraniu nereálneho obrazu sveta.

Občas stavy dezorientácie trvajú veľmi dlho. Vtedy osoba sa stretáva s alternatívnou, odlišnou realitou cez dlhší čas, čo zase spôsobuje, že taká osoba má obmedzené možnosti skúsiť reálne javy. Tie nedostatky v „lekcii života” sú príčinou nepožadovaných v ADD alebo neporozumenia pojmom nutným pre schopnosť riešenia matematických úloh.

Ako sa to deje?

Ľudia, ktorí myslia obrazmi často využívajú svoje schopnosti vstúpiť v stav dlhodobej dezorientácie pre zábavu. Ich mimoriadne vyvinutá predstavivosť im dovoľuje tvoriť sveta obmedzeného len kreatívnosťou a intelektuálnymi možnosťami. Také schopnosti môže v sebe objaviť už dojča!

Pre dieťa, ktoré trávi veľa času v svete predstavivosti nič neexistuje stále. Vytvorený ním virtuálny svet je jeho realita. Tým spôsobom skúsenosti, ktoré získava, nepochádzajú z reálneho sveta, ale z virtuálneho, v ktorom dieťa diktuje pravidlá. V tom svete nie sú konsekvencie. Preto dieťa nemá možnosť si adaptovať, alebo vôbec poznať, isté pojmy, neporozumenie ktorým spôsobí obrovské problémy v reálnom živote. Takými pojmami sú: zmena, príčina, efekt, pred, po, čas, následnosť, poriadok, neporiadok, ktoré nemajú význam vo virtuálnom živote. Dysfunkcii podlieha tiež obraz vlastného „ja” a schopnosť vnímať seba vo vzťahu k iným osobám. Ide tu o uvedomenie si potrieb iných ľudí, ich citov, túžob alebo zákonov.

Správanie detí s AAD alebo ADHD, vyplýva práve z nedorozumenia vyššie uvedeným pojmom aj znetvoreného obrazu seba vo vzťahu k iným ľuďom. Napr. dieťa s AAD neporozumie nákazu učiteľa, že musí čakať svoje poradie, lebo v jeho mysleniu nefungujú také pojmy, ako „čakať” alebo „poradie”, spojené s pojmom času a následnosti. Príčinou zvýšenej aktivity detí s AAD a ADHA je najčastejšie nuda, zvedavosť, pocit strachu alebo osamelosti. A tie stavy spôsobujú vstup dieťaťa do stavu dezorientácie.

Dezorientácia a dyskalkúlia

Dezorientácia a sprevádzané ňou nedostatky v porozumení pojmom času, následnosti a poriadku sú podľa Davisa tiež príčinou dyskalkúlie, teda problémov s matematikou. Všetky matematické operácie sú totiž založené na princípe konsekvencie, následnosti a poriadku. Pre osoby, ktoré majú znetvorený pojem tých javov, matematika bude nezrozumiteľná, kým tieto pojmy nebudú vysvetlené.

Davisovi sa podarilo na vlastnom príklade diagnozovať príčinu problémov spôsobiacich rôzne druhy dyslexie, a následne potvrdiť tú diagnózu na stovkách vyšetrených dyslektikov. Na tom základe spracoval tiež metódy terapie, spočívajúce na vracaniu orientácie, ktoré dovoľujú dyslektikovi zvládnuť problémy spôsobené dyslexiou, bez súčasnej útraty všetkých jej „darov”, ako sa to stáva napr. pri farmakologickej terapii. Obrovská účinnosť tej metódy, potvrdená mnohými, spokojnými a prekvapenými pacientmi, dovoľuje prijať pravdivosť predpokladov teórie Davisa a jej potvrdenia ako súčasne najúčinnejšej metódy terapie dyslexie.



O autorovi